Aj keď sa rast výnosov v automotive môže zrýchľovať, tradičné hranice odvetví sa posúvajú a menia sa aj pravidlá hry.

V rámci zložitejšieho a diverzifikovanejšieho odvetvia mobility budú súčasní hráči nútení súťažiť súčasne na viacerých frontoch a spolupracovať s konkurenciou.

Zatiaľ čo trh mobilných  telefónov prešiel nedávno značnými zmenami, automobilový priemysel v posledných desaťročiach nezaznamenal zásadné zmeny. Napríklad za posledných 15 rokov sa v top 15 najlepších výrobcov  OEM automobilového priemyslu objavili iba 2 noví hráči, v porovnaní s 10 novými hráčmi v priemysle mobility.

Zmena paradigmy na mobilitu ako službu spolu s novými príležitosťami  nevyhnutne donúti tradičných výrobcov automobilov konkurovať na viacerých frontoch. Poskytovatelia mobility (napr. Didi Kuaidi, Uber, Zipcar, LYFT), technologickí giganti (napr. Apple, Google) a noví výrobcovia OEM (napr. BYD, Tesla) stále zvyšujú zložitosť konkurenčného prostredia v priemysle

Zatiaľ čo noví výrobcovia sa podieľajú na predaji nových vozidiel, etablovaní dodávatelia Tier 1 čoraz viac držia väčšiu časť celkovej hodnoty vozidla.

Keď sa dodávatelia úrovne  Tier 0,5 presunú k poskytovaniu kompletnejších podsystémov vozidiel, vytvoria si s konečným spotrebiteľom dokonca svoje vlastné kontaktné body, ktoré im umožnia ďalšie zachytenie výdavkov na popredajnú mobilitu. Tradiční automotive hráči, ktorí sú pod neustálym tlakom na znižovanie nákladov a zvyšovanie kapitálovej efektívnosti, tento tlak pocítia. To pravdepodobne povedie k posunu pozícií na trhu v rozvíjajúcom sa automobilovom a mobilnom priemysle a môže to dokonca viesť ku konsolidácii alebo novým formám partnerstiev medzi súčasnými hráčmi.

V ďalšom vývoji meniaceho sa prostredia sa softvérová kompetencia čoraz viac stáva jedným z najdôležitejších rozlišovacích faktorov pre toto odvetvie. Programový kód pre moderné auto obsahuje približne toľko objektových pokynov ako systém riadenia letu v leteckom priemysle. Softvér sa bude používať na poskytovanie širšej škály funkcií a služieb vrátane služieb mobility, pokročilej bezpečnosti, služieb založených na polohe, obsahu vo vozidle a vzdialenej analýzy. Partnerstvá naprieč technológiami a službami rozšíria užívateľskú základňu a znížia náklady, čo povedie k zvýšeniu hodnoty pre spotrebiteľov. Tieto partnerstvá poslúžia aj na upevnenie rastúcich ekosystémov konektivity. Automobilky musia byť strategické, pokiaľ ide o to, ktoré časti ekosystému konektivity ovládajú, aby mohli profitovať z konektivity a zabrániť tomu, aby sa samotné vozidlo stalo komoditovanou platformou obsahu. Pretože sú však automobily čoraz viac integrované do prepojeného sveta, výrobcom automobilov nezostáva nič iné, ako sa podieľať na nových ekosystémoch mobility, ktoré vzniknú v dôsledku technologických a spotrebiteľských trendov.

Očakáva sa, že noví účastníci trhu sa najskôr zamerajú iba na konkrétne, ekonomicky atraktívne segmenty a činnosti v rámci hodnotového reťazca predtým, ako potenciálne preskúmajú ďalšie oblasti.

Rozchádzajúce sa trhy otvárajú príležitosti pre nových hráčov, ktorí sa spočiatku zamerajú na niekoľko vybraných krokov v hodnotovom reťazci a zamerajú sa iba na konkrétne, ekonomicky atraktívne trhové segmenty – a odtiaľ môžu expandovať.

Zatiaľ čo spoločnosti Tesla, Google, Apple, Baidu a Uber v súčasnosti vyvolávajú značný záujem, veríme, že predstavujú iba vrchol ľadovca. Na trh pravdepodobne vstúpi oveľa viac nových hráčov, najmä start-upov a high-tech spoločnosti s veľkou hotovosťou. Títo noví účastníci odvetvia majú tiež väčší vplyv na spotrebiteľov a regulačné orgány (generujú záujem o nové formy mobility a lobujú za priaznivú reguláciu nových technológií). Podobne môžu niektorí čínski výrobcovia automobilov, s nedávnym pôsobivým rastom predaja, hrať dôležitú úlohu na celom svete tým, že využijú pretrvávajúce zmeny a preskočia zavedených konkurentov

Zdroj: McKinsey & Company „Automotive revolution –  perspective towards 2030“

 

Koncom roku 2018  bola slávnostne  založená Slovenská batériová aliancia (SBA),  zameraná na spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom, inovátormi, akadémiou a finančnými inštitúciami – s cieľom reálne sa podieľať na hodnotovom reťazci batérií v Európe. SBA chce prispieť aj k širšej ambícii Slovenska rozvinúť svoj potenciál do regionálneho inovačného údolia, takzvaného Danube Valley.

Vzniku SBA predbiehalo  založenie  Európskej aliancie pre batérie (EBA)  koncom roka  2017,  ktorá má už vypracovaný akčný plán Komisie, budujú sa prvé pilotné výrobné zariadenia a oznámené sú ďalšie projekty, vďaka čomu sa má EÚ stať hlavným aktérom v strategickej oblasti inovácie a výroby batérií.  O smerovaní  hlavných výrobcov automobilov  k elektromobilite  už nik nepochybuje.

Vzhľadom na 4 automobilových finalistov na Slovensku môžeme predpokladať,  že toto smerovanie v krátkej budúcnosti ovplyvní aj výrobné programy existujúceho reťazca subdodávateľov, ale otvárajú sa aj nové možnosti pre firmy ktoré vôbec  nie sú zamerané na automobilový priemysel.

Netreba zabúdať, že paralelne elektromobilitov  už vo svete prebieha rozvoj tzv. Smart Mobility kde taktiež  vznikajúce nové príležitosti nielen v oblasti IKT, vývoja, elektropriemyslu, dopravy, infraštruktúry, atď.

Pre názornosť si stručne načrtnime  čo nás čaká v oblasti autonómnych vozidiel.

Do roku 2030 sa očakáva, že až 60 miliónov automobilov sa bude predávať s autonómnymi funkciami. Mnohí si myslia že autonómne vozidlá (AV) musia byť takmer bezchybné už predtým ako sa uvedú do prevádzky. Výskum spoločnosti RAND však ukazuje, že uvedenie AV na cestu skôr, než budú dokonalé môže zlepšiť technológie rýchlejšie  – a môže ušetriť celosvetovo stovky tisíc životov. V úvodnej časti sa pozrieme na definície úrovní autonómie riadenia.

Zatiaľ existuje jediná škála úrovní autonómneho riadenia od  Society of Automotive Engineers (SAE), ktorá celosvetovo zastrešuje okolo 127 tisíc subjektov z oblasti automobilového a leteckého priemyslu a ktorá rozlišuje 6 úrovní autonómie.

 

    Úroveň autonómie 0

Systémy automobilu nemajú nad vozidlom žiadnu kontrolu, ale môžu spustiť aspoň varovanie.

Asi najstarším príkladom bude varovanie pred námrazou prepojené s teplomerom. Niektoré vozidla zobrazujú na displeji iba snehovú vločku, iné pri dosiahnutí nastavenej hranice teploty (obvykle +3/+2 °C až -5/-6 °C) upozornia vodičom aj pípnutím.  Ďalším príkladom je prvá  generácia systému stráženia slepého uhlu, ktoré vodiča  informuje rozsvietením LED a pípnutím, pokiaľ dal smerovku a niektoré systémy aj vibráciou volantu, ale nezasahuje do riadenia.

 

    Úroveň autonómie 1

Vodič musí byť pripravený kedykoľvek prevziať kontrolu nad vozidlom, ale vozidlo je schopne aspoň čiastočne samostatnej jazdy.

Do tejto úrovne patria systémy adaptívneho tempomatu, druhá generácia kontroly jazdy v pruhoch, ktorá už koriguje dráhu jazdy, systémy automatického parkovania a ľubovoľná kombinácia týchto systémov.

 

    Úroveň autonómie 2

Vodič musí detekovať všetky objekty a udalosti a reagovať v okamžiku, keď automatický systém nezareaguje alebo nezareaguje správne. Automatický systém má na starosti zrýchľovanie, brzdenie aj zatáčanie a je deaktivovaný, akonáhle  vodič prevezme kontrolu nad vozidlom.

Presne sem patrí prvá generácia autopilota Tesly,  kedy musí vodič  stále venovať pozornosť riadeniu a mať ruky na volante.

 

    Úroveň autonómie 3

V známom a obmedzenom  prostredí (napríklad na diaľniciach) nemusí vodič venovať pozornosť  riadeniu.

Napr. prvá generácia autopilota Tesly to síce zvládne, avšak jeho využitie tak myslené nebolo. Druhá generácia Tesly je na tento režim už pripravená a to i v základnej verzii autopilota s menším počtom kamier.

 

    Úroveň autonómie 4

Automatizovaný systém môže kontrolovať vozidlo temer za všetkých okolností, s výnimkou mimoriadnych poveternostných podmienok. Vodič musí zapínať autonómne riadenie, len keď to je bezpečné a pri spustení autonómneho režimu už jeho účasť na riadení nie je potrebná.

 

    Úroveň autonómie 5

„Vodič“ určí iba cieľovú destináciu a prípadne naštartuje. Ostatné si vozidlo zabezpečí úplne samé – bez vodiča. Automatizovaný systém dopraví vozidlo kamkoľvek je potrebné (a kde je to legálne).

Od  minulého roku  by mal  byť tento režim dostupný vo všetkých  vyrobených Teslách a vybavených najvyšším stupňom Autopilota.

 

Jozef Mikát

Týmto príspevkom sa chcem podeliť so svojimi skúsenosťami z používania elektronických služieb štátu na portáli www.slovensko.sk počas realizácie zmien, ktoré vyplývajú zo životnej situácie – zmena trvalého pobytu a to z pohľadu občana ktorý je zároveň podnikateľom.

1. Občiansky preukaz s čipom som mal vybavený od roku 2014. Keďže som menil trvalý pobyt bolo najskôr potrebné počkať na zápis bytu v Katastri nehnuteľnosti. Aj tu existuje elektronická služba na www.katasterportal.sk kde po registrácii môžete získať výpis z nehnuteľnosti v pdf formáte, ale iba ako informatívny doklad.
2. Keď som mal tento informatívny doklad k bytu s novou adresou pokúsil som sa získať aj overený výpis z katastra na integrovanom pracovisku na Slovenskej pošte, kde mi už v minulosti urobili bez problémov overený výpis z Katastra pre starý byt, ale aj výpis z Obchodného registra a výpis z Registra trestov. Avšak ani po dvoch pokusoch na dvoch rôznych poštách a vždy takmer polhodine čakania som neuspel. Problém bol, že pracovníčky nevedeli vyseparovať samostatný výpis pre môj byt z bytového domu kde je niekoľko stoviek bytov. Buď im padol systém, alebo sa pokúšali listovať v zozname bytov, ale žiadny filter im nefungoval. Tak som musel ísť na Katastrálnom úrade v Ružovej doline, kde som výpis z katastra vybavil bez problémov do 15 minút.
3. Ďalším krokom bol pokus o aplikovanie elektronickej služby Nahlásenie trvalého pobytu na byt na novej adrese. Služba bola funkčná po odoslanie žiadosti však pomerne rýchlo prišla odpoveď: „Nie je možné prihlásenie na pobyt na zadanú adresu nakoľko na nehnuteľnosti v sekcii ťarchy je zapísaná ťarcha ktorá neumožňuje prihlásenie na pobyt“. Pokus o komunikáciu s kontaktom ktorý je na www.slovensko.sk skončil doporučením, aby som to riešil priamo na Ministerstve vnútra… Tak my neostávalo nič iné len ísť aj s manželkou na Miestny úrad kde nás po cca polhodine čakania na novú adresu bez problémov zapísali.
4. Teraz som mohol ísť na ďalšiu elektronickú službu – Žiadosť vydanie nového OP s eID. To šlo pomerne hladko – po odoslaní a podpísaní žiadosti ZEPom prišiel platobný predpis 4,5 EUR a do týždňa prišla informácia, že si môžem nový OP vyzdvihnúť v KC na Tomášikovej. Tam bolo ešte potrebné zadať nový BOK a kód k ZEP ktorý mi vypálili na čip a mal som nový OP s eID s novou adresou.
5. S novým OP sa mi podarilo elektronický nahlásiť aj zmenu adresy do Sociálnej poisťovne, nahlásiť zánik daňovej povinnosti k starej nehnuteľnosti a nahlásiť daňové priznanie k novej nehnuteľnosti.
6. Ďalej som urobil elektronický „Žiadosť o prevod držby vozidla na inú osobu“ a „Žiadosť o zapísanie splnomocnenia (súhlasu) k evidenčnému úkonu s vozidlom“ – žiaľ syn ako nový vlastník vozidla nestihol podať „Žiadosť o zápis nového držiteľa vozidla“ do 30 dní a teraz to musí riešiť osobne na dopravnom inšpektoráte, čo je pomerne náročné na čas..
7. Taktiež sa mi podarilo elektronický urobiť zmenu adresy v Živnostenskom liste, vrátane doplnenia novej licencie. Pomerne rýchlo mi potom prišiel v elektronickej podobe verejný ŽL, ale keďže stále je potrebné na niektoré úkony mať papierovú verziu ktorú som požadoval v elektronickej žiadosti a ktorá nechodila ani po 3 týždňoch, tak som sa musel vybrať pre ňu do KC osobne a kde na mňa čakala…
8. Čo sa mi doteraz nepodarilo elektronický je výmena Osvedčenie o evidencii vozidla ktoré mám na živnosť a to ani po 4 mesiacoch … Pri overovaní informácií k vozidlu s použitím malého Technického preukazu s čipom, systém stále eviduje starú adresu. Tak som sa pokúsil hľadať službu kde môžem zmeniť údaje k vozidlu, ale je tam iba služba kde môžete zmeniť napr. údaj farba vozidla. Tak som zobral podľa inštrukcií starý papierový veľký technický a nový verejný živnostenský list a išiel som na KC. Neurobil som žiadosť s 12 EUR kolkom ale išiel som k referentke ktorá hneď odo mňa žiadala neverejný ŽL ktorý som samozrejme nemal. Iba verejný .. Argument aby si to overila v systéme rezolútne zamietla a to napriek deklaráciám štátu, že doklad ktorý už má štát nemôžu od nás žiadať… Jediné čo mi poradila bolo, aby som skúsil službu výmeny dokladov po ich strate. Ok, tak som to znovu skúsil, podarilo sa to odoslať a pomerne rýchlo prišiel platobný predpis na 3 EURO a po zaplatení za 3 dni aj info že nový veľký technický je pripravený. Pri oboch návštevách KC som využil službu objednania na konkrétny dátum a čas. Táto služba funguje a do 15 minút som bol vždy u pracovníka KC – doporučujem ju používať. Aké však bolo moje prekvapenie, že „nové“ Osvedčenie o evidencii vozidla časť II bolo identické so starým osvedčením, čiže so starou adresou…
9. Čo z toho vyplýva: pri vytvorení Osvedčenie o evidencii vozidla systém, alebo úradník neoveruje ani trvalý pobyt ani adresu v živnostenskom liste. Pritom oba doklady má štát s novou adresou cca 4 mesiace… Čo ďalej ? Popis problému a žiadosť k vysvetleniu ako postupovať som poslal aj na www.slovensko.sk aj na portál MV, z oboch miest som dostal potvrdenie o prijatí a čakám na odpovede ako ďalej postupovať. Samozrejme najjednoduchšie je ísť na KC a tam to vybaviť, čo asi 99,9% žiadateľov aj urobí….
10. Ešte som sa nezmienil o riešení UVO k registrom v ktorých musíte byť ako právnický subjekt zapísaný pri verejných súťažiach a to: Register konečných prijímateľov výhod ktorý sa teraz mení na Register partnerov verejného sektora a Zoznam hospodárskych subjektov. Pri pokuse o elektronický zápis v minulom roku boli vyžadované všetky potrebné doklady v elektronickej podobe a overené notárom, čo je v praxi náročné na čas aj peniaze, takže som iba elektronický poslal žiadosť o zápis a prílohy som zaniesol fyzický do podateľne UVO…
Záver
Kde vidím budúcnosť ? Jednoznačne v tom, že občan/podnikateľ keď raz poskytne štátu údaje, zdieľajú ich všetky registre a úradník nepožaduje od žiadateľa údaje a potvrdenia ktoré by si mal overiť v systéme. Ďalej štát by mal poskytnúť v budúcnosti niektoré údaje aj tretím stranám napr. bankám, utilitám, atď. napr. aj pri zmene adresy, keď musím  obísť x-miest aby mi nechodili výpisy na starú adresu. Ak chceme výrazne zvýšiť efektívnosť vybavovania stránok ale aj značne znižovať administratívnu záťaž občana/podnikateľa, tak jednoznačne musíme vyvinúť väčší tlak na štát, ktorý však naopak tlačí podnikateľov cez zriadenie OP s eID do využívanie schránok a myslí si, že zasielaním dokumentov  a do našich schránok to dosiahne… No je pred nami ešte dlhá cesta. V každom prípade by som po mojich polročných skúsenostiach s využívaním služieb štátu doporučil dve rýchle opatrenia:
1. Zriadiť čo najskôr profesionálny Helpdesk v rámci portálu www.slovensko.sk
2. Zriadiť v Klientskych centrách profesionálne pracoviská, kde môže prísť občan alebo podnikateľ s eID OP  ktorý je menej IT zručný a tu môže  realizovať s podporou vyškoleného pracovníka efektívne niektorú službu.

Autor: Jozef Mikát

Automobilový priemysel je významným priemyselným sektorom hospodárstva SR, ktorého produkcia tvorí cca 30 % celkovej priemyselnej produkcie na Slovensku. Nasledujúci sumárny pohľad na pilier slovenského automobilového priemyslu vychádza z dostupných informácií o viac ako 300 firmách nachádzajúcich sa na portáloch www.ipdap.sk, www.okba.sk a www.finstat.sk a ktoré sú spracované na základe voľne dostupných finančných informácií z Registra účtovných závierok, prevádzkovaným MF SR na www.registeruz.sk. Jeho cieľom je na vybraných ukazovateľoch reprezentačnej vzorky dát poukázať na niektoré ukazovatele a trendy v tomto odvetví, ktoré môžu byť zaujímavé pre odbornú, ale aj laickú verejnosť.

Vývoj priemyselnej produkcie

Na Slovensku v súčasnosti pôsobia tri svetové automobilky: Volkswagen (Bratislava), PSA Peugeot Citroën (Trnava) a KIA Motors (Žilina) a mnoho podnikateľských subjektov takmer vo všetkých odvetviach, ktoré sa postupne stali dodávateľmi automobilového priemyslu. Ako možno vidieť z nasledujúceho grafu, výroba motorových vozidiel predstavuje významnú časť z celkovej priemyselnej produkcie SR a to až 30 %. Medziročne sme zaznamenali v produkcii nárast, ktorý je pravdepodobne zapríčinený medziročným nárastom produkcie automobilov.

Automobilky Volkswagen, KIA a PCA vyrobili na Slovensku v roku 2015 spolu 1 038 503 kusov automobilov, čo predstavuje medziročný nárast produkcie o 65 853 automobilov (+6,77 %). Prvý krát v histórii bolo vyrobených na Slovensku viac ako 1 000 000 kusov automobilov za rok. Najviac automobilov vyrobil opäť Volkswagen, a to konkrétne 397 458 kusov, čo v porovnaní s rokom 2014 predstavuje medziročný nárast o 2 983 kusov. V roku 2015 všetky automobilky zaznamenali vo výrobe automobilov medziročný nárast.

Volkswagen Slovakia, a.s.

Spoločnosť Volkswagen Slovakia, a.s. pôsobí na slovenskom trhu už vyše 20 rokov a závody spoločnosti sú umiestnené v lokalitách Bratislava, Martin a Košice. Za toto obdobie vyrobil Volkswagen Slovakia viac ako tri milióny áut a v súčasnosti je Volkswagen Slovakia jediným automobilovým závodom na svete vyrábajúcim vozidlá piatich značiek pod jednou strechou. Volkswagen Slovakia je najväčším a najdlhšie produkujúcim výrobcom automobilov a jedným z najväčších zamestnávateľov na Slovensku. V spoločnosti VW Slovakia pracuje približne 10 800 zamestnancov.

Tržby spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s. boli v roku 2015 vo výške 7 227 454 tis. EUR a v porovnaní s rokom 2014 zaznamenávajú medziročný nárast o 17,1 %. Medziročný nárast tržieb nastal po 2 rokoch medziročného poklesu v tržbách za sebou v rokoch 2013 a 2014.

Zisk spoločnosti Volkswagen Slovakia, s.r.o. za rok 2015 bol na úrovni 127 459 tis. EUR, čo predstavuje medziročný nárast o 3 %.

Kia Motors Slovakia, s.r.o.

Spoločnosť na slovenskom trhu pôsobí od roku 2004 a sériová výroba automobilov bola spustená v decembri 2006. Za obdobie od roku 2006 do roku 2015 spoločnosť Kia Motors Slovakia vyrobila vyše 2 200 000 vozidiel a v súčasnosti spoločnosť zamestnáva približne 3 800 zamestnancov.

Tržby spoločnosti Kia Motors Slovakia boli v roku 2015 vo výške 5 073 403 tis. EUR, čo predstavuje medziročný nárast o 11 %. V prípade tejto spoločnosti ide už o šiesty medziročný nárast v tržbách po sebe. Spoločnosť Kia Motors, s.r.o. je tak druhá najväčšia spoločnosť v automobilovom priemysle z pohľadu vykazovaných tržieb.

Spoločnosť Kia Motors Slovakia, s.r.o. dosiahla za rok 2015 zisk po zdanení vo výške 127 459 tis. EUR, čo predstavuje medziročný pokles o -55 %. Spoločnosť vykázala prvý krát za sledované obdobie medziročný pokles v čistom zisku.

PCA Slovakia, s.r.o.

Automobilka PCA Slovakia, s.r.o. so sídlom v Trnave existuje od roku 2006 a od svojho pôsobenia na Slovensku vyrobila vyše 2 000 000 vozidiel. Spoločnosť v súčasnosti zamestnáva približne 3 500 ľudí.

Tržby spoločnosti PCA Slovakia, s.r.o. boli v roku 2015 vo výške 2 448 562 tis. EUR, čo je medziročný nárast o 17 %. PCA Slovakia, s.r.o. zaznamenala v sledovanom období medziročný rast tržieb aj v rokoch 2012 (19 %), 2012 (13 %). Medziročný pokles v tržbách spoločnosť PCA Slovakia zaznamenala v rokoch 2010 (-12 %), 2011 (-1 %) a v roku 2014 (-4 %).

Za rok 2015 automobilka PCA Slovakia, s.r.o. vykázala čistý zisk 26 962 tis. EUR, čo predstavuje medziročný pokles čistého zisku o -9 %. Ide o tretí medziročný pokles v čistom zisku po sebe. Za sledované obdobie spoločnosť nevykázala negatívny výsledok hospodárenia.

Rentabilita vlastného kapitálu

Priemerná rentabilita vlastného kapitálu za rok 2015 sa u „našich“ troch výrobcov automobilov pohybuje na úrovni 15,2 %, pričom priemerná rentabilita aktív za sledované obdobie je 5,8 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, ide o zhoršenie hodnôt ukazovateľov, resp. o zníženie rentability vzhľadom k vlastnému imaniu. Rentabilita vzhľadom k celkovým aktívam zostáva nezmenená na úrovni 7,1 %.

Dôležitým ukazovateľom rentability je aj zisková marža, resp. rentabilita tržieb, ktorá vypovedá o tom, koľko percent z 1 EUR tržieb zostane vo forme čistého zisku. V prípade našich troch automobiliek bola za sledované obdobie priemerná zisková marža vypočítaná na úrovni 2,4 %, čo znamená, že z celkových tržieb v priemere zostalo automobilkám vo forme čistého zisku len 2,4 %.

Aký je prínos automobilového priemyslu pre slovenskú ekonomiku ?

Z celkovej priemyselnej produkcie tvorí výroba motorových vozidiel až 30 %. Silnou stránkou tohto priemyslu nie sú len Volkswagen, Kia a PCA, ale aj ich dodávateľská sieť. V súčasnosti celkový počet významných, či menej významných priamych dodávateľov (klasifikovaných podľa typu siete ako Tier1, Tier2, Tier3) slovenského automobilového priemyslu predstavuje 257 podnikateľských subjektov a 61 podnikateľských subjektov evidovaných ako nepriamych dodávateľov (Iní) podľa údajov na IPDAP a OKBA portáloch.

Všetky tieto spoločnosti nielenže významne prispievajú k tvorbe celkovej priemyselnej výroby na Slovensku, ale významne sa podieľajú aj na zamestnanosti obyvateľstva SR. Traja výrobcovia automobilov Volkswagen, Kia a PCA v súčasnosti zamestnávajú súhrnne približne 17 000 zamestnancov. Ďalších cca 82 000 ľudí zamestnáva sieť automobilových priamych dodávateľov (Tier1+Tier2+Tier3) a cca 15 500 ľudí zamestnávajú nepriami dodávatelia.

Zaujímavý pohľad je aj cez počty dodávateľov podľa prevažujúceho odvetvia.

Keďže najviac dodávateľov pôsobí primárne v automobilovom odvetví, táto časť firiem vyprodukovala v roku 2015 aj najviac tržieb. Súčet tržieb dodávateľov klasifikovaných primárne do automobilového priemyslu bol takmer 10 766 403 tis. EUR, čo predstavuje 52 % z celkovej hodnoty tržieb za rok 2015 všetkých dodávateľov automobilového priemyslu.

Podľa typu dodávateľa evidujeme na portáloch v kategórií Tier-1 v súčasnosti 59 dodávateľov, v kategórií Tier-2 je 101 dodávateľov a v kategórií Tier-3 je evidovaných 97 dodávateľov. Ako nepriamych dodávateľov (Iní) bolo zaevidovaných 61 podnikateľských subjektov. Medzi kľúčových dodávateľov automobilového priemyslu môžeme zaradiť spoločnosti ako Continental, Mobis Slovakia, INA, SAS Automotive, Faurecia Slovakia, Getrag FORD Transmissions Slovakia, Halla Visteon Slovakia, Delphi Slovensko, Donghee Slovakia, Eissmann Automotive a mnohých ďalších.

V roku 2015 vybraná vzorka dodávateľov automobilového priemyslu spolu vygenerovala tržby vo výške 17 113 035 569 EUR, čo je medziročný nárast o 19,65 %.

Zo všetkých dodávateľov automobilového priemyslu dosiahla v roku 2015 najvyššie tržby spoločnosť U.S. Steel Košice, s.r.o. (z kategórie Tier-1) s tržbami za rok 2015 vo výške 2 079 925 tis. EUR druhé miesto prislúcha dodávateľovi Mobis Slovakia, s.r.o. (z kategórie Tier-1) s tržbami za rok 2015 vo výške 1 260 731 tis. EUR. Na treťom mieste sa umiestnila spoločnosť Continental Matador Rubber, s.r.o.

V roku 2015 vykázala najvyššiu hodnotu čistého zisku spoločnosť Continental Matador Rubber, s.r.o. z kategórie Tier-2. Jej čistý zisk za rok 2015 bol vo výške 170 448 tis. EUR. Na druhom mieste je spoločnosť U. S. Steel Košice z kategórie Tier-1 a čistým ziskom vo výške 43 229 tis. EUR. Na tretej priečke sa umiestnila spoločnosť Doslo, a.s. z kategórie Iní s čistým ziskom 39 067 tis EUR.

Kategória dodávateľov typu Tier-1

Z kategórie dodávateľov typu Tier-1 je za rok 2015 zatiaľ evidovaných 44 ziskových a 15 stratových dodávateľov. Medzi najväčších dodávateľov typu Tier-1 sa predbežne zaraďujú z pohľadu tržieb spoločnosti ako U.S. Steel Košice, Mobis Slovakia, Johnson Controls International, Faurecia Slovakia, SAS Automotive, Magneti Marelli Slovakia, Halla Visteon Slovakia, či GETRAG.

Najvýznamnejšie pozitívne medziročné zmeny v tržbách zaznamenali dodávatelia z kategórie Tier-1 ako Slovakia Samwoo Slovakia (+290 %), PPO Dema (+247 %), DURA Automotive Body & Glass Systems Components (+213 %), či Carcoustics Slovakia Nováky (+124 %). Naopak, najväčšie medziročné prepady v tržbách zaznamenali spoločnosti ako SE Bordnetze – Slovakia (-41 %), RF (-17 %), či spoločnosť Holger Christiansen Production Slovakia (-16 %).

Kategória dodávateľov typu Tier-2

Z kategórie dodávateľov typu Tier-2 bolo v roku 2015 ziskových 77 a stratových. Medzi najväčších dodávateľov typu Tier-2 z pohľadu dosiahnutých tržieb za rok 2015 sa zaraďujú spoločnosti ako Mecaplast Slovakia, Continental Matador Rubber, Schaeffler Kysuce, Schaeffler Skalica, ArcelorMittal Gonvarri SSC Slovakia, SUNGWOO HITECH Slovakia, U-Shin Slovakia, či SEJONG Slovakia.

Najvýznamnejšie pozitívne medziročné zmeny v tržbách za rok 2015 zaznamenali dodávatelia z kategórie Tier-2 ako Process Automation Solutions (+437 %), Gnotec Čadca (+230 %), či SIIX EMS Slovakia (+131 %). Naopak, najväčšie medziročné prepady v tržbách zaznamenali spoločnosti ako ADTOOL (-100 %), SEWS Slovakia (-76 %), či TREVES Slovakia (-57 %).

Kategória dodávateľov typu Tier-3

Z kategórie dodávateľov typu Tier-3 bolo v roku 2015 ziskových 73 dodávateľov a 24 dodávateľov bolo v strate. Medzi najväčších dodávateľov typu Tier-3 sa zaraďujú spoločnosti ako Leoni Slowakia, OMNIA KLF, Sapa Profily, PPS Group, MATADOR Industries, MAR SK, či VEGUM.

Najvýznamnejšie pozitívne medziročné zmeny v tržbách zaznamenali dodávatelia z kategórie Tier-3 Technické sklo (+450 %), TESTLAB s.r.o. (+219 %), či SCHÜTT (+202 %). Naopak, najväčšie medziročné prepady v tržbách zaznamenali spoločnosti ako DEFEND Slovakia (-81 %), KŘIŽÍK GBI (-69 %), či spoločnosť Molex Slovakia (-47 %).

Automobilový priemysel podľa územných celkov

Pri pohľade na mapu firiem zameraných na automobilový priemysel je vidieť koncentráciu dodávateľov okolo výrobcov automobiliek a hlavne na západnom Slovensku.

Dodávatelia automobilového priemyslu vo VÚC Bratislava

V Bratislavskom kraji pôsobí 72 dodávateľov (plus automobilka Volkswagen) a z územného hľadiska je Bratislavský kraj sídlom najväčšieho počtu dodávateľov.

 

Dodávatelia automobilového priemyslu vo VÚC Trnava

V Trnavskom kraji má sídlo 35 dodávateľov (plus automobilka PCA Slovakia).

 

Dodávatelia automobilového priemyslu vo VÚC Nitra

V Nitrianskom kraji pôsobí 45 dodávateľov.

 

Dodávatelia automobilového priemyslu vo VÚC Trenčín

V Trenčianskom kraji pôsobí 48 dodávateľov.

 

Dodávatelia automobilového priemyslu vo VÚC Žilina

V Žilinskom kraji pôsobí 54 dodávateľov (plus KIA Motors Slovakia), čím sa tento kraj zaraďuje na druhé miesto z hľadiska územnej koncentrácie dodávateľov automobilového priemyslu.

 

Dodávatelia automobilového priemyslu vo VÚC Banská Bystrica

Z Banskobystrického kraja pochádza 24 dodávateľov.

 

Dodávatelia automobilového priemyslu vo VÚC Prešov

V Prešovskom kraji pôsobí 29 dodávateľov.

 

Dodávatelia automobilového priemyslu vo VÚC Košice

Košický kraj sa zaraďuje na posledné miesto z hľadiska územnej pôsobnosti dodávateľov automobilového priemyslu, pretože z tohto kraja pochádza len 15 dodávateľov, čo je najmenej zo všetkých krajov.

 

Účelom tejto analýzy bolo poskytnúť ucelený pohľad na automobilový priemysel Slovenskej republiky s použitím dostupných dát o výrobcoch automobilov a ich subdodávateľoch. Pre detailnejšie informácie doporučujeme si prečítať kompletné Zhodnotenie vývoja slovenského automobilového priemyslu za rok 2015 (tu), alebo navštíviť portály www.ipdap.sk, www.okba.sk a www.finstat.sk kde je možné nájsť aj detailnejšie informácie.

Aktivácia eDesk schránok pre právnické osoby

V súčasnosti sa nachádzame v tzv. prechodnom období pre aktiváciu elektronickej schránky na komunikáciu právnických osôb (zapísaných v Obchodnom registri) s verejnou správou (01.08.2016 – 01.01.2017). Keďže mnohým subjektom stále nie je zrejmé čo to znamená a aké povinnosti im z toho vyvstávajú, pokúsime sa v rámci tohto článku aspoň v stručnosti popísať zmeny ktoré nastanú.

Čo je to elektronická schránka ?

Elektronickú schránku (nazývanú aj eDesk) môžeme jednoducho vnímať ako elektronické úložisko v ktorom sa uchovávajú elektronické správy a notifikácie, teda niečo podobné ako bežný e-mail. Na rozdiel od bežného e-mailu je však schránka určená výlučne na elektronickú komunikáciu s orgánmi verejnej moci.

Dôvod prečo štát prichádza s elektronickými schránkami je, aby sme ako klienti (občania, právnické osoby) už nemuseli vybavovať potrebnú agendu zdĺhavo osobne, prípadne zbytočne chodiť na poštu, ale aby sme si časť náležitostí vedeli vybaviť jednoducho a rýchlo online – elektronicky, bez zbytočných papierovačiek.

Rovnako ako nám dnes na e-mail prichádzajú potvrdenia, oznamy, prípadne faktúry, tak nám do eDesku budú prichádzať úradné rozhodnutia, výpisy, oznámenia a iné dokumenty o ktoré požiadame využívajúc elektronické služby štátu. Budú trvalo uložené na jednom mieste a dostupné odkiaľkoľvek sa do schránky prihlásime. To nám ušetrí čas, náklady a v neposlednom rade aj nervy z čakania v rade na úrade.

Zdroj: sme.sk

Takáto elektronická komunikácia cez eDesk je plne právne ekvivalentná k podaniam a doručovaniu dokumentov v listinnej podobe tak, ako ich vykonávame dnes.

Čo potrebujem aby som mohol používať elektronickú schránku ?

Elektronická schránka je podľa zákona zriadená každej tuzemskej právnickej osobe automaticky. Na aktiváciu a prístup do nej je potrebný občiansky preukaz s elektronickým čipom (tzv. eID karta). Občiansky preukaz s elektronickým čipom si štatutár/konateľ vybaví na ktoromkoľvek Okresnom riaditeľstve Policajného zboru (platí len pre doklady, ktorých vydávanie sa začalo 1. júla 2008) alebo jednom z klientskych centier. Ak máte občiansky preukaz vydaný pred 1. 7. 2008, je potrebné ísť na oddelenie dokladov v mieste trvalého bydliska. Občiansky preukaz musí mať aktivované prostriedky pre online komunikáciu, teda musí mať aktivovaný bezpečnostný osobný kód (BOK) pre prihlasovanie a v prípade záujmu aj o realizáciu elektronických podaní aj kódy pre kvalifikovaný elektronický podpis (ZEP PIN, ZEP BOK), o ktoré by mal klient požiadať pri vybavovaní eID karty. Vydanie občianskeho preukazu je spoplatnené správnym poplatkom 4,5€. Okrem eID karty je potrebné vlastniť aj čítačku kariet (ktorú obdržíte bezplatne spolu s eID) a mať nainštalovaný príslušný softvér – aplikáciu eID klient (dostupná TU), ovládače k čítačke kariet (dostupné TU) a v prípade záujmu o realizáciu elektronických podaní aj aplikáciu pre vytvorenie kvalifikovaného elektronického podpisu (dostupné TU)

Prihlásenie sa do elektronickej schránky je možné prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.

Zahraničná právnická osoba musí o zriadenie schránky dodatočne požiadať, pričom prihlásenie a aktiváciu musí vykonávať osoba s eID kartou.

Zdroj: itnews.sk

Aké povinnosti mi ako právnickej osobe vyplývajú ?

Reálne právnickým osobám v rámci prechodného obdobia nevyplývajú žiadne povinnosti v súvislosti s prevádzkou eDesk-u. Ak si však právnická osoba neaktivuje do 01.01.2017 svoju elektronickú schránku (prvým prihlásením sa), schránka sa automaticky aktivuje sama.

Po 01.01.2017 sa tak môže reálne stať, že subjektu bude napríklad elektronicky doručené rozhodnutie, resp. nariadenie a napriek tomu, že sa subjekt v rámci lehoty neprihlási do schránky a toto rozhodnutie si neprečíta, nadobudne rozhodnutie právoplatnosť vďaka tzv. fikcií doručenia.

Na to, aby sa predchádzalo podobným nepríjemnostiam a prípadným problémom, odporúčame, aby sa právnické osoby prihlásili do eDesk-u ešte v rámci prechodného obdobia a oboznámili sa s daným prostredím.

Kto má prístup do elektronickej schránky právnickej osoby ?

Elektronickú schránku spravuje štandardne štatutár, člen štatutárneho orgánu, alebo vedúci organizačnej zložky (ak ide o elektronickú schránku organizačnej zložky). Tieto osoby majú automaticky prístup do firemnej schránky po prihlásení sa na portál www.slovensko.sk so svojou eID kartou. V prípade potreby je možné poveriť správou eDesk-u akúkoľvek inú osobu.

Ako si elektronickú schránku aktivujem, a čo to znamená?

Aktivácia elektronickej schránky je úkon, ktorý umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie dokumentov. Schránku si aktivujete jednoducho prvým prihlásením sa.

Po úspešnom prihlásení by na úvodnej stránke mala byť informácia, že je Vaša schránka aktivovaná na doručovanie. Pokiaľ nie je, stlačíte tlačidlo „Aktivovať schránku“ a aktiváciu urobíte cez formulár „Žiadosť o aktiváciu elektronickej schránky“. Každej právnickej osobe je zo zákona vygenerovaná práve jedna schránka, pričom v prípade potreby a existujúcich relevantných dôvodov je možné požiadať o zriadenie schránky aj pre jej organizačnú zložku. Zriadenie aj aktivácia schránky sú bezplatné.

V prípade záujmu o dodatočné informácie spoločnosť IPDAP Group, a.s. poskytuje seminár s nasledovným programom:

• Vysvetlenie legislatívneho rámca a dopadov zákona o eGovernmente na podnikateľský sektor
• Postup ako získať eID kartu
• Inicializácia eID a eSchránky
• Používanie eID v prostredí eSchránky
• Nastavenie zastupovania právnickej osoby fyzickou osobou
• Praktická ukážka inicializácie eID karty, aktivácie eSchránky a prehľad dostupných eGov služieb

V prípade záujmu o účasť pošlite dopyt  na sales@ipdap.sk  následne Vám ponúkneme detailné informácie,  termín a podmienky účasti.

Martin Melis, Jozef Mikát

 

eGovernment Benchmark 2016 je dokument pripravovaný nezávislými inštitúciami pod dohľadom Európskej komisie analyzujúc úroveň digitálnej vyspelosti 33 krajín Európy (28 krajín EÚ, Island, Nórsko, Srbsko, Švajčiarsko a Turecko). Tento dokument je pripravovaný každoročne od roku 2012 zachovávajúc rovnakú metodiku hodnotenia a tak ho môžeme považovať za vhodný nástroj jednak na hodnotenie súčasného stavu elektronizácie na Slovensku a taktiež na jeho porovnanie s úrovňou iných krajín.

V rámci tohto článku sa pokúsime stručne zhrnúť progres, ktorý Slovensko dosiahlo v  elektronizácií služieb štátneho sektora a jeho pozíciu na digitálnej mape Európy.

Výsledky

Pri všeobecnom pohľade na výsledky musíme skonštatovať, že Slovensko patrí v rámci úrovne eGovernmentu k najslabšie hodnoteným krajinám vôbec. V štyroch základných hodnotených parametroch (za obdobie 2014-2015) sme sa umiestnili v poradí dva krát ako úplne najhoršia krajina (transparentnosť, kľúčové predpoklady), raz ako tretia najhoršie hodnotená krajina (orientácia na klienta) a raz na štvrtom najhoršie hodnotenom mieste (cezhraničná mobilita).

V ukazovateli orientácie na klienta (použiteľnosť, dostupnosť, rýchlosť vybavenia,…) síce dosahujeme od obdobia 2013-2014 výrazne nadpriemerný progres (12 bodov), no pri parametri transparentnosti (poskytovanie informácií) sa zlepšujeme len podpriemerne (6 bodov), podobne v úrovni kľúčových predpokladov (single sign-on, referenčné registre,…) len o 1 bod a pri cezhraničnej mobilite (to, ako je eGovernment dostupný zahraničným klientom) dokonca zaznamenávame pokles hodnotenia o 2 body.

Jedným z výrazných faktorov, ktoré mohli ovplyvniť tieto celkové výsledky je fakt, že veľké množstvo OPIS projektov bolo finalizovaných na konci obdobia čerpania a preto nemuseli byť pri analýze zohľadnené.

Orientácia na klienta

Z pohľadu používateľského zážitku dosahujeme v porovnaní podpriemerné, no porovnateľné skóre pri ukazovateli použiteľnosti služieb, teda napríklad toho, či má daná služba pomocný popis, možnosť zanechania spätnej väzby, ale aj, či je napríklad dostupná multikanálovo a pod. (dosahujeme 65 bodov, pričom európsky priemer je 83 bodov), výrazne však zaostávame čo sa týka používateľskej prívetivosti, teda toho, ako je služba jednoduchá na navigáciu a ako jasný má priebeh. Tu dosahujeme 37 bodov, pričom európsky priemer je 60 bodov a Slovensko je tretie najhoršie. V rýchlosti využitia dosahujeme 34 bodov a európsky priemer 57 bodov. V tomto ukazovateli je Slovensko predposledné.

Z tohto pohľadu je podstatné aby bola znížená procesná komplexita a byrokracia, ktorá stojí za realizáciou jednotlivých služieb a výrazne spomaľuje čas finalizácie životnej situácie ktorú klient v konaní s verejnou správou rieši.

Klient potrebuje väčšiu pomoc pri navigácií v rámci služieb portálu a ich využití (napríklad zavedením FAQ, alebo fóra, kde iní klienti riešili podobné situácie) s možnosťou podania spätnej väzby, prípadne jasnou referenciou na to, kam sa obrátiť v prípade problémov.

V roku 2015 boli merané taktiež 2 dodatočné ukazovatele a to využiteľnosť služieb na mobilných zariadeniach a právna povinnosť realizácie služieb iba online. Najmä vďaka responzívnemu webu dosahuje Slovensko pri mobilných zariadeniach podpriemernú no porovnateľnú úroveň 24 bodov, čím za sebou necháva 12 hodnotených krajín.

Vďaka službám finančnej správy taktiež dosahuje Slovensko nenulové bodové skóre aj v parametre služieb, ktoré sú povinne dostupné iba online, kde je opäť podpriemerné, no stále porovnateľné a lepšie ako ďalších 10 krajín.

Cezhraničná mobilita

Napriek tomu, že cezhraničná integrácia je jednou z hlavných európskych priorít, úroveň cezhraničnej mobility sa na Slovensku za posledné 2 roky vôbec nezvýšila, pričom cezhraničná mobilita je na Slovensku výrazne podpriemerná a nachádza sa medzi 5 najhoršími krajinami.

Report všeobecne potvrdzuje fakt, že tak ako Slovensko, tak aj všetky ostatné hodnotené krajiny Európy dosahujú výrazne lepšie výsledky pri poskytovaní služieb svojim občanom, než pri ich poskytovaní cudzincom.

Toto demonštruje už samotné nastavenie dizajnu týchto služieb, voči čomu sa snaží Európska komisia bojovať prioritou Interoperabilita prednostne v rámci Akčného plánu 2016-2020

Kľúčové predpoklady

Pri detailnejšom zhodnotení výsledkov sú oproti iným mimoriadne zaujímavé 2 indikátory, a to kľúčové predpoklady a transparentnosť.

Prvým výrazným bodom je skutočnosť, že nízke hodnotenie úrovne kľúčových predpokladov bolo spôsobené výrazným poklesom hodnotenia v ukazovateľoch referenčných zdrojov údajov (-21 bodov) a elektronických dokumentoch (-5 bodov). Dôvod výrazného prepadu najmä pri zdrojoch referenčných údajov nie je známy, no keďže Slovensko v sledovanom období neuzavrelo žiaden z poskytovaných registrov, ani iným spôsobom nezhoršilo dostupnosť týchto údajov, je veľmi náročné identifikovať príčinu.

Slovensko samozrejme v realizácií princípu dostupnosti údajov „jeden krát a dosť“ výrazne zaostáva no v rámci vývoja by sme očakávali nulový, resp. skôr slabý progres, než prepad. Podobne nepoznáme ani presné dôvody poklesu hodnotenia v úrovni elektronizácie formulárov a dokumentov.

Transparentnosť

Druhou výraznou skutočnosťou je slabá úroveň transparentnosti verejnej správy. Z troch hodnotiacich ukazovateľov tejto oblasti (transparentné poskytovanie služieb, transparentnosť verejných orgánov, transparentnosť osobných údajov) prekvapujúco Slovensko dosahuje výrazne lepšie výsledky – 46 bodov (hoci stále pod európskym priemerom 64 b.) v ukazovateli transparentnosti verejných orgánov, než v zvyšných dvoch, kde Slovensko dosahuje len hodnoty 16, resp. 8 bodov v kontraste s  európskym priemerom 47 a 55 bodov.

Znamená to, že hlavným problémom u nás nie je fakt, že by inštitúcie nezverejňovali dokumenty súvisiace s ich činnosťou (Strategické dokumenty, rozpočty, organizačné štruktúry, …), ale fakt, že je veľmi náročné dohliadať na proces ktorý klient iniciuje v rámci styku s verejnou správou. Napríklad, pri vykonaní podania je klient nedostatočne informovaný o stave jeho podania, časovom rámci finalizácie celého procesu, zapojených orgánoch, míľnikoch v rámci procesu, alebo taktiež nemá možnosť proces rozpracovať a sfinalizovať neskôr. Klient nemá jasný prehľad o všetkých údajoch ktoré o ňom štátna správa eviduje a nemá veľké možnosti tieto údaje online meniť, resp. nie je proaktívne upozorňovaný v prípade nezrovnalostí.

Stav elektronizácie služieb

Jedným z hlavných ukazovateľov celkovej úrovne vyspelosti eGovernment-u aj celkový počet plne automatizovaných služieb, či pomer služieb ktoré sú elektronizované voči tým, ktoré sú poskytované iba fyzicky na pobočkách a úradoch. Hoci len 3 krajiny majú viac ako 10% poskytovaných služieb plne automatizovaných, Slovensko s mierou pod 2% patrí k výraznému podpriemeru.

Pomerne vysokú mieru dosahujeme v úrovni služieb, ktoré sú poskytované online, resp. aspoň informácie sú o nich poskytované online, no nie centrálne prostredníctvom portálu. Táto miera je vysoká na úkor celkovej miery dostupnosti služieb online a hovorí o tom, že Slovensko má stále problém s tým, že poskytované služby sú roztrúsené po jednotlivých portáloch orgánov verejnej správy a nie sú dostupné centralizovane z ÚPVS. Pomerne výrazný je stále aj počet služieb, ktoré nie sú v akejkoľvek miere elektrizované a online o nich nie sú ani len vedené informácie.

Celková digitálna schopnosť

Okrem hodnotenia základných priorít Akčného plánu 2012-2015 sa report pokúsil vyjadriť aj mieru celkovej digitálnej schopnosti krajín. Pri jej určení sa zohľadňovali 2 faktory.

Prvým faktorom boli tzv. absolútne indikátory, ktoré zohľadňovali penetráciu (pomer klientov, ktorí využívajú služby eGovernment-u) a mieru digitalizácie (miera akou je eGovernment schopný pokryť potreby klientov) a druhým faktorom to boli tzv. relatívne indikátory, ktoré sa snažili popisovať kontext krajiny, ktorý vplýva na úroveň eGovernmentu (teda napríklad podpora eGovernment programu zo strany štátu, dopyt po eGovernment službách, ale aj vzdelanostná úroveň obyvateľstva, pokrytie širokopásmovým internetom, či mieru vnímanej korupcie v krajine).

V rámci relatívnych indikátorov bolo Slovensko zaradené do 4 skupiny spolu s krajinami ako Česká republika, Portugalsko, Rumunsko, či Bulharsko. Tieto krajiny sú podľa reportu špecifické vysokou mierou korupcie, nižšou úrovňou vzdelania, slabou infraštruktúrou a relatívne slabými digitálnymi zručnosťami.

V rámci tejto skupiny dosahuje najlepšie hodnotenie Portugalsko, ktoré môže slúžiť ako najvhodnejšia krajina na porovnanie, nasledované Tureckom, ktoré od obdobia 2013-2014 dosiahlo najvyšší progres, Maďarskom a Gréckom. Slovensko je v rámci tejto skupiny spolu s Rumunskom, Českou republikou, Chorvátskom a Bulharskom v skupine najslabšie hodnotených krajín vôbec (tzv. Neophytes, alebo začiatočníci).

Veľmi dôležité je poukázať na fakt, že v oboch absolútnych indikátoroch penetrácie aj digitalizácie sa Slovensko každoročne od roku 2013 prepadá (až na súčasnú úroveň penetrácie 17 bodov a 11 bodov v rámci digitalizácie). Report podrobné dôvody neuvádza a je aj pomerne náročné takéto dôvody identifikovať, každopádne by ale takýto vývoj znamenal, že z roka na rok klesá pomer klientov, ktorí využívajú služby eGovernment-u a taktiež z roka na rok klesá schopnosť pokrývať potreby klientov online.

 

V rámci budovania eGovernmentu na Slovensku je veľmi dôležité, aby sme správnym spôsobom chápali metriky a oblasti, ktoré hodnotiace inštitúcie, ako napríklad Európska komisia sledujú a ukazovatele v ktorých výrazným spôsobom strácame stanovili za naše priority. Pri tvorbe životných situácií by sme sa mali zamerať práve na scenáre ktoré rozoznáva Benchmark a mali by sme nastaviť kontrolné mechanizmy dizajnu nových služieb tak, aby zahŕňali kritéria Benchmarku.

eGovernment Benchmark 2016 jasným spôsobom nastavil zrkadlo elektronizácií verejnej správy na Slovensku a z pohľadu jej úrovne zadefinoval stav v ktorom sa nachádzame. Hoci tento stav rozhodne nie je priaznivý veríme, že správnym nastavením cieľov, identifikáciou nových projektov a ich následnou realizáciou môžeme vnímať nové operačné programy ako jednu z posledných veľkých príležitostí na zmodernizovanie fungovania verejnej správy. Aby sme o 4 roky nemuseli robiť úradom poštárov a nemuseli sme sa za naše umiestnenie v rebríčku hanbiť.

Martin Melis

---

Kompletné znenie reportu je dostupné na:
https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/eu-egovernment-report-2016-shows-online-public-services-improved-unevenly